Popis knihy bol jednoduchý: Humorná paródia na ženskú časť bratislavskej populácie. Znelo to zaujímavo a prinútilo ma to otvoriť si ju a kúsok si prečítať. Čítam a čítam...a nemôžem tomu uveriť. Toto sa stalo „megapopulárnym“ dielom tohto leta?! Na toto ľudia tak dychtivo čakali?! Tá kniha je dokonalým obrazom zbytočného plytvania drevom na papier. Keby sa úryvky z nej dostali do rúk organizácií Greenpeace, zaiste by zorganizovali protestný pochod za zbytočne vyrúbané stromy. Nemám nič proti humornej literatúre, ale hento je súhrn vtieravého a nasilu použitého slangu v kombinácií s nezmyselnými a nehumornými myšlienkovými pochodmi, čo vytvára úplne nečitateľný text. A to by kniha nemala mať, že? Ale ako kážú kresťania, budhisti, islamisti, jogíni, karmáci, pekári či susedy z tretieho, najväčším darom pre človeka je pochopenie niečoho, čo pre nás (s)prostých humanoidov s dvomi nohami a krvným obehom je nepochopiteľné. Ja mám darčeky veľmi rada, tak hŕŕ sa do pochopenia toho braku.
Prvý odsek:
,,...začal rozvíjať tému pásma gázy, čo som si najprv myslela, že sme v zdravotníctve, lenže potom som pochopila, že to je Gaza, né gáza a že viem, že existuje niečo také, lenže netuším, čo to je. Tak som stavila na tisíckrát osvedčenú vec a presunula som svoju pozornosť do pásma Kocúrikových boxeriek a dúfala som, že viacej, jak môj názor na prieskum vojenských území ťažkou technikou, ho začne zaujímať môj prieskum jeho medzinožia jazýčkom.Našťastie, táto metóda ešte stále funguje, a tak ma napadlo, že dosiahnuť celosvetový mier by nemuselo byť až také ťažké. Stačilo by tých, čo chcú útočiť, dobre vyfajčiť a hneď by zabudli, čo vlastne chceli.“
Cicuška (alebo kto to dopekla je) je znepokojená násilím vo svete, ktoré pozná zrejme lepšie ako zajac chuť kapusty a tak sa rozhodla pomôcť. Tu môžeme vidieť jej veľké plus. Neponúkla iba bohapustné reči ale rovno konkrétne riešenie. Keďže o celosvetový mier sa zaujímajú organizácie (nadácie, pobočky, firmy, butiky ...) z celého sveta, mali by prediskutovať vhodnosť riešenia takýmto spôsobom a následne ho schváliť, čo by ale nemal byť problém, veď Kocúrikovi sa to páčilo. Neviem presne, ako na to bude reagovať taký Vatikán, ale hádam má tiež rád darčeky a zoberie to spôsobom „pochop nepochopiteľné a budeš obdarovaný“. Potom tu máme tú časť o fajčení, ktorú Cicuška myslela zrejme metaforicky, keďže jedno fajčenie je povolené od 18 a druhé od 15 a šíriť mier by nemalo byť vekovo ohraničené. Alebo možno sa nastolí príkaz, že do určitého veku bude možné šíriť mier iba v doprovode dospelej osoby.
Druhý odsek:
,,Matka mi síce povedala, že jakože mi pomôže, nech sa rozhodnem, jak chcem ja. No kukla som na ňu a dovi-dopo, už som bola rozhodnutá. Šak ona bola volakedy jak ja chudá, a teraz drží volajaké diéty. No potrebujem to ja? A segra tiež, krava, dve decká na krku, stará sa o ne, no potrebujem to ja? Byť sama s volajakým urevancom a kupovať Sunari a plienky. Šak kočík stojí aj päťsto euráčov, to je šetko také drahé, za čo by som si kupovala botičky a handričky? To by so musela dať všetky prachy do toho decka! A ešte aj autosedačku! Šak ani auto nemám!“
V prvej časti Cicuška vyzýva ženy, aby prestali s diétami a pozdvihli jednoduchú krásu. Avšak ktovie, čo je pre Cicušku krása, tak kým sa to dozvieme, pre istotu tie diéty ženušky ešte držte. A ak náhodou skončíte tenké ako tieň šnúry na pranie, môžete sa uchytiť ako markizácke rosničky alebo moderátorky telerána. V druhej časti zjavne vidno, že Cicuška sa na svoje dieťa teší ako vegetarián na stretnutie s riaditeľom mäsokombinátu a to všetko iba kvôli konzumnému svetu okolo nej. Poukazuje na zbytočne predražené potreby pre malé dieťa, ktoré jej znemožnia nakupovanie životne dôležitých vecí (botičky, handričky, možno ešte nejaké legíny do kabelky). Zároveň nám priblížila smutný osud jej sestry s dvomi deťmi a tým nepriamo vyjadrila svoj názor na potrat. A zase ma napadá ten Vatikán...
Tretí odsek:
,,Tak som bola znechutená z toho všetkého a ešte aj pozvánka na prijímačky došla. Ty kokos, že ,,Pozývame vás na prijímacie skúšky...“ Pozývame!!! A chlebíčky nikde! Ani malinovka, nič! Len lajstrá s otázkami!“
Cicuška sa pohoršuje nad systémom v školstve, ktorý je z jej pohľadu zaiste horší ako čínska hymna. Upozorňuje (s)prostý ľud na jeho nepripravenosť. Chlebíčky a malinovka sú zrejme metaforou označujúcou problém neskorého doručenia a nedostatku kníh na školách v poslednom školskom roku. Aké prefíkané, že?
Posledná múdrosť Cicušky:
,,Faktom je, že nikto nevidí, či mám školu, ale že mám prsa štvorky, to je vidieť hneď.“
Neviem, či od Dunaja fúka inak a tak bratislavské dievčatá trpia nejakým zvláštnym postihnutím, ktoré napadá ich vyjadrovanie, alebo ide o úplný nepodarok snažiaci sa napodobniť správanie typických pipiniek. Aj napriek snahe pochopiť tú knihu sa mi to nepodarilo a neprišla mi ani nijak vtipná, ale dúfam, že si niekto povie, že aj snaha sa cení a tak darček predsa len dostanem. Zaslúžim si ho, prinajmenšom preto, že som nabrala odvahu čítať to po prvom odseku ďalej.
