Tak to bolo aj v ten deň. Popri 15 minútach pobytu v tomto centre klebiet som si vypočula príbeh jednej zo zúčastnených žien. Slečna bola deň pred tým na diskotéke a vracala sa z nej až v neskorých ranných hodinách. Keďže išla sama a vonku bola tma, nasadla do neďaleko stojaceho taxíku. Šoférom bol mladý chalan, ktorý sa bez pozdravenia rovno spýtal, kam to bude a vyrazili. Slečne sa zdal byť veľmi sympatický, tak sa mu prihovorila. Chvíľu sa zhovárali, sympatie z jej strany stúpali a ona si priala, aby tá cesta trvala čo najdlhšie. V tom sa akoby stal zázrak. Chalan odbočil na vedľajšiu ulicu a zobral to dlhšou trasou. To pre ňu bolo jasným znamením, že s ňou chce taktiež v aute pobudnúť dlhšie. Tá jazda bola pre ňu kúzelná. Celý čas sa rozprávali, smiali, ani nachvíľu medzi nimi nezavládlo ticho. Nakoniec došli do cieľa a okrem peňazí za odvoz mu pribalila aj svoje telefónne číslo. Usmial sa a povedal, že zavolá.
,,To je úžasné,“ povedala jedna z čakajúcich žien, ,,a zavolal?“
,,Ešte nie, ale myslím, že sa ozve každú chvíľu.“
Pri tejto poslednej vete som už salón opúšťala.
Podvečer som sa stretla s jedným známym, aby som mu vrátila pár filmov, ktoré u mňa našli azyl na pol roka. Chvíľu sme sa zhovárali a do reči padlo, že aby si vo voľnom čase trochu privyrobil, vzal prácu taxikára. Ako pozitívum robenia taxikára som si predstavovala to, že vám za večer môže do auta sadnúť kopu zaujímavých ľudí, s ktorými sa môžete zhovárať. Takto som to povedala aj jemu a moje tvrdenie mi vyvrátil.
,,Vieš, väčšinou ti ľudia iba povedia, kam chcú ísť a potom sú celú cestu ticho. Takí mi najviac vyhovujú. Nebaví ma rozprávať sa s nimi pri šoférovaní. Aj tak si nemáte čo povedať, všetko sú to iba prázdne drísty. A predsa s lekárnikom, predavačom, stavbárom ani s elektrikárom sa nerozprávaš, tak prečo by si sa mala s taxikárom? Včera večer mi nasadla do auta jedna mladá baba. Povedala, kam chce ísť a odvtedy sa jej ústa nezatvorili. Začala mi rozprávať, že bola na nejakej diskotéke a ako sa bojí ísť sama domov ale nevie ani, či sú taxíky dnes bezpečné. Tú mi bol čert dlžný. A aby toho nebolo málo, akurát mi prišlo hlásenie, že jedna z ulíc je neprejazdná kvôli zaseknutému kamiónu a to bola zrovna tá, po ktorej sme sa mali dostať k jej domu. Tak som to musel vytočiť a zobrať menšou obchádzkou, ona sa ale nesťažovala a stále rozprávala niečo o tom kde chodí do školy a tak. No čo som jej mal na to povedať? Tak som iba prikyvoval. Aj som si povedal, že tá si asi pomyslí, že som nejaký debil nekomunikatívny, ale čo ma po nej. Ale to som sa asi zmýlil, lebo keď vystupovala, podala mi medzi peniazmi aj papierik s jej telefónnym číslom. Kukám na ňu, akože na čo mi to bude? A ona sa len uškrnula a povedala “zavolaj“. Jasné, zavolám... Som rád, že tá cesta netrvala dlhšie. Vieš, aký svätý pokoj nastal v tom aute, keď vystúpila?“
Chvíľku som tomu nechcela veriť a prišlo mi to celé ako moc veľká náhoda (aj keď podľa Freuda náhody neexistujú). Povedala som mu príbeh slečny zo salónu, ktorá v noci stretla taxikára, s ktorým si skvele rozumela a dobre sme sa na tom všetkom zasmiali. Svet je skutočne malý a plný prekvapení.