Tento krát sa nejedná o krátku nezmyselnú reklamu, ale na tanieri je väčšia ryba. A to doslova, ono tam fakt tie ryby boli. Ide o reláciu, ktorá sa odvysielala buď vďaka klesajúcej náročnosti diváka, alebo klesajúcej mozgovej úrovni ľudí. Smutné je, že výber správnej možnosti je diskutabilný.
Bola to zahraničná relácia o varení a vystupovala v nej sympatická žena v najlepších rokoch. Mala zopnuté kučeravé vlasy a na sebe jednofarebnú rovnošatu. Možnože sme sa na istú dobu nevedomky stali pokusnými morčatami a tvorcovia relácií testovali, aký typ osoby vystupujúcej v tej žiariacej bedni na nás pôsobí najlepšie. Zrejme zistili, že najradšej sa pozeráme na osobu na rovnakej úrovni ako sme my, o ktorej si budeme myslieť, že má tiež po izbe pohádzané nepopárované ponožky a keď ju nepozorujú objektívy kamier si neumyje zuby. Preto tá obyčajná ženička bez fajok, pásikov a malých krokodílov na rovnošate predurčenej k pokvapkaniu mastnotou stojaca v jednoduchej kuchynke iba so sporákom a chladničkou, nikde v pozadí žiadne veľké akvárium so zdomestifikovanými delfínmi.
Určite si pamätáte reláciu Andreja Bičana “Varí vám to?“, ktorú dnes nahradili dve podobné relácie, ktorým chýba vtip a zmysel a vykompenzovali to väčším počtom vystupujúcich. Viac krivých slov na ne ale nepoviem, práve naopak, odporúčam ich pozerať, pretože sa nielen naučíte nový recept, ale pri porovnaní s účinkujúcimi sa budete cítiť aj inteligentne. Podobným spôsobom ako “Varí vám to?“ fungovala aj spomínaná zahraničná “cooking show“. Na začiatku ma ženička informovala, čo budeme variť, potom mi predstavila suroviny a pomaly pri varení ich dopodrobna komentovala. Tento článok by som nepísala, keby v úvode nepovedala, že recept si môže každý z nás jednoducho pripraviť doma. Robila sa pečená ryba s nejakou špeciálnou omáčkou, akú podávajú anglickej kráľovnej každú nepárnu sobotu. Vyvolenou rybou, ktorá prešla prísnym konkurzom kvality, bol losos. Zohnať ho je jednoduché ako objednať apartmán v Chorvátsku, takže to by sme mali.
Potom prišli na rad ďalšie ingrediencie a vtedy začala sranda. Ich názvy si už nepamätám, pretože nie som trojhlavý dráčik a na uchovanie tak exotických názvov mi moja pamäť jednoduchého dvojnohého človeka nestačila. Prvou prísadou bola huba podobná dubáku. Možnože voľne dostupná na odtrhnutie v lese a ak nie, v obchodoch je dnes od tmavej kávy s prídavkom aloe vera až po aloe vera s prídavkom tmavej kávy všetko, takže jeden hríbik pre nás nebude problém. Potom prišlo asi 5 druhov korenia, ku ktorým ženička povedala, že sú to typické indické, známe po celom svete a obľúbené najmä vo francúzskej kuchyni. Vyvoleného lososa hodila na veľký pekáč, majstrovski v rukách pošejkovala koreničkami, pridala posekaný hríb podobný dubáku a potom prihodila podivnú zelenú rastlinku. Názov si, samozrejme, nepamätám, ale venovala jej najviac viet. Začala tým, aká je veľmi zdravá, čo všetko obsahuje a aké je to všetko pre nás dôležité. Tá rastlinka dokonca dokáže obnovovať niečo odumreté v nás a posilňovať imunitu lepšie ako čaje Nestea zmiešané s Actimelom. Okrem fyzických účinkov priaznivo pôsobila aj na psychiku, upokojovala myseľ, stimulovala nervy a harmonizovala celý náš jin-jang. Tá zázračná rastlinka ma skutočne zaujala a uvažovala som, že keď je taká prospešná, prečo som o nej doteraz nepočula a prečo ju výrobcovia ešte nepridávajú do toaletného papiera alebo pracieho prášku. A potom mi ženička poskytla odpoveď: ,,Tuhle tu rostlinu je možné sehnat jenom v deštních pralesích jižní Amazonky. V obchodech se neprodává a jeji zber je zakázaný.“
Aha. Takže si to zhrňme: po lososa, hríby a korenie pôjdem do obchodu. Po rastlinku si musím ísť do južnej Amazonky, presekať sa dažďovým pralesom plným jedovatých hadov a hmyzu, obísť tlupu divoko žijúcich opíc a dostať sa do údolia vražedných červených mravcov a tam odtrhnúť tú superzdravú zelenú vňať. Ženička na začiatku povedala, že si tento recept môže každý z nás smrteľníkov pripraviť sám doma a úplne jednoducho. Možno len zabudla spomenúť, že potrebujeme špeciálny výcvik, aby sme pri zháňaní surovín na varenie prežili a že aj keď ju konečne odtrhneme, pravdepodobne sa nedostaneme domov, lebo nás na hraniciach odchytia a zavrú, keďže jej zber je zakázaný.
Takto si teda prípravu nedeľného obeda nepredstavujem. Ale doba ide rapídne dopredu a ľudia sú stále vynaliezavejší. Veď ktovie, ako si tú zázračnú rastlinku zohnala dotyčná variaca ženička.