A tak som sa dostala na jednu z tých komerčných staníc, kde sa vyskytujú prevažne moderátorky s plnými perami plnými prázdnych replík a moderátori s krajšie vytrhaným obočím než mám ja sama. Z takýchto staníc sa dajú dozvedieť samé užitočné veci, napríklad aké bude počasie, čo mal kto na plese, kto sa kde dal zväčšiť, ako pripraviť rodinnú večeru v cene priemerného slovenského platu alebo koho z noci na dnes zabilo auto a čo na to trúchliaci príbuzní.
Tak som narazila aj na teba. Vytrhol si ma z môjho pokojného sedenia na gauči a zobral mi z tváre moju mámsavpaži grimasu. Vraj ťa hľadajú, vraj si sa stratil a tak ťa verejne prosím: Šani, vráť sa!
Milý Šani, neviem, či si sa bál prísť s vysvedčením domov alebo tebou len plieska puberta. Áno, zo začiatku to bolo vtipné, že si sa nám schoval, ale prosím, ohlás sa už na políciu. Nikto o tebe nič nevie, naposledy ťa videli online na internete, čo je dosť bieda. Pokial si emigroval, pošli niekomu aspoň správu, nebude to problém, pokiaľ si aj v zahraničí taký super a môžeš mať mobil každej baby. V istých krajinách si ale dávaj pozor, pretože pretŕčanie v plavkách na ulici môžu kvalifikovať ako trestný čin. Faktom ostáva, že ak nemáš ešte 18 rokov, vychádzky máš iba do 10 večer, tak by to schovávanie mohlo mať pre teba a tvojich rodičov zlé následky. A keď sme už pri tých rodičoch, určite sa o teba strachujú a taktiež si ich poriadne naštval. Ja byť tvojou mamou, dostaneš zaracha na lego a ten super internet od T-mobilu ti taktiež zakážem. A bolo by mi jedno, že pre ostatných tým viac neexistuješ. Naši starí rodičia sú tiež bez internetu a na to, že teda vôbec neexistujú si žijú celkom dobre.
Aj keď sa nám v každodennom hlásení o tvojom stratení ukazuje horúca pláž, vonku je celkom chladno a mohlo by sa tvojmu zdraviu niečo prihodiť. Navyše často prší, nikto nepobehuje v plavkách ale väčšina z nás doma eskimáči, tak sa vráť domov a teplo sa obleč ak necheš mať na náhrobnom kameni aktuálny rok.
Milý Šani, prepáč, že to hovorím, ale je to pravda. V skutočnosti nikoho nezaujíma, kde sa práve nachádzaš. Teda ak nerátam pár plážových barbín, dvoch preafektovaných metrosexuálov a skupinku maloletých skautov, ktorí chcú len svojho bobra. Nie toho, ktorý ťa práve napadol, ale toho, ktorého skauti dostávajú za odmenu. Faktom však ostáva, že jediný, kto o tvojom zmiznutí musí počúvať, sme my – jednoduchí ľudia ležiaci na gauči vychutnávajúc si niečo strašne nezdravé.
Ak svoju polohu neohlásiš na príslušnom úrade a ja ťa najbližšie opäť uvidím, prepnem ťa tak bezcitne ako tých odborníkov na výživu. Už má z teba pol národa husiu kožu aj na oblečení.
P.S.: Šanimu s pozdravom Lenka Siváková a Maťko Súkeník z Prievidze, ktorý je spoluautorom a začal mu stúpať krvný tlak ako prvému.
